Staniša

Kristína Royová, ktorá napísala túto knihu v roku 1928, pozorne sledovala verejné pomery v novo vzniknutom Československu a posudzovala ju reálisticky. Novým prvkom v jej literárnej tvorbe, uvedeným v tomto, na tú dobu, modernom románe, je okultizmus. Zrejme tento postoj k nemu prevzala od nemeckého protestantského farára Modersohna, s ktorým udržiavala priateľské styky. Royová týmto románom predbehla svoju dobu o dve generácie, pretože tiež otázku démonizmu prezentuje v súlade so súčasným biblickým postojom. Román tak možno čítať ako súčasnú detektívnu literatúru, ale predovšetkým ako evanjelizačnú výzvu na prijatie Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána.

Staniša je zavŕšením románovej tvorby Kristíny Royovej. „Velice sa mi žiada prehovoriť s niekým, kto by mi rozumel, súcitil so mnou a potešil ma. Nemám však priateľku, som teraz tak sama, budem teda aspoň písať to, s čím by som sa rada zdôverila. Písanie je síce jednostranná dôvernosť, papier neodpovie, ale ani nezradí, s čím sa mu zverím…“